Postup pri škode na nehnuteľnosti: Od nahlásenia poistnej udalosti po vyplatenie peňazí

Predstavte si, že sa vrátite z práce a v predsieni vás privíta päť centimetrov stojatej vody. Alebo vám nočná víchrica odtrhne polovicu plechovej strechy a do podkrovia začne liať. V takejto chvíli väčšina ľudí spanikári, okamžite schmatne vedro, mop alebo náradie, všetko do sucha vyčistí a zničené veci vyhodí do kontajnera. Až o dva týždne neskôr zavolajú do poisťovne s očakávaním, že im obratom pošle tisíce eur na účet. Výsledok? Poisťovňa plnenie zamietne alebo skráti na zlomok skutočných nákladov, pretože poškodený stav nikto nezdokumentoval a porušili sa zmluvné podmienky. Správny postup pri škode na nehnuteľnosti je pritom presný sled krokov, ktorý rozhoduje o tom, či opravu zaplatíte z vlastného vrecka, alebo vám vzniknuté náklady v plnej výške uhradí vaša poistka.

Ak riešite škodovú udalosť na vlastnom dome či byte po prvýkrát, poistné výrazy a zákony môžu pôsobiť neprehľadne. Tento sprievodca vás krok za krokom prevedie celým procesom od prvých sekúnd po havárii až po moment, kedy vám na bankový účet cinkne poistné plnenie. Ukážeme si najčastejšie chyby, na ktorých majitelia domov zbytočne prichádzajú o peniaze, a vysvetlíme si pravidlá tak, aby vás likvidátor nezaskočil.

Zákonné lehoty a správny postup pri škode na nehnuteľnosti: Dokedy musíte udalosť nahlásiť?

Medzi ľuďmi koluje mýtus, že každú škodu treba poisťovni nahlásiť presne do 24 alebo 48 hodín, inak zmluva zaniká a nedostanete ani cent. Skutočnosť je o niečo pestrejšia, no o to dôležitejšia na pochopenie. V slovenskom práve totiž existujú dva paralelné svety: všeobecný zákon a konkrétna poistná zmluva, ktorú ste podpísali.

Základný rámec stanovuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Podľa neho je poistený povinný oznámiť poistnú udalosť poisťovateľovi písomne a bez zbytočného odkladu. Zákon teda nehovorí o presnom počte dní, ale o konaní bez zbytočného otáľania. Ak ste po mozgovej príhode v nemocnici alebo v oblasti vypadol elektrický prúd na celý týždeň, zákon vás chráni, pretože objektívne nebolo možné udalosť nahlásiť skôr. Ak však sedíte doma a nahlásenie odkladáte mesiac len preto, že sa vám nechcelo hľadať číslo poistnej zmluvy, ide o porušenie povinnosti.

Zmluvné lehoty v poistných podmienkach a kedy hrozí krátenie

Poisťovne však vo svojich všeobecných poistných podmienkach zákonnú formuláciu spresňujú. Najčastejšie sa stretnete so zmluvnou lehotou 15 až 30 dní od vzniku škody pri udalostiach na území Slovenska. Dôležité je vedieť, že poisťovňa nemôže vaše plnenie automaticky zamietnuť len preto, že ste sa oneskorili o dva dni. Občiansky zákonník jej dovoľuje krátiť poistné plnenie výlučne vtedy, ak malo vaše oneskorené nahlásenie podstatný vplyv na vznik škody, na zväčšenie jej rozsahu alebo na zistenie jej skutočných príčin.

Ak vám praskla voda, vy ste uzavreli hlavný uzáver, všetko nafotili a nahlásili to na 18. deň namiesto 15. dňa, rozsah škody sa nezmenil a poisťovňa nemá zákonný dôvod na sankciu. Ak by ste však prasknuté potrubie nechali tiecť ďalšie dva týždne, zväčšenie škody zaplatíte sami. Pozor si dajte aj na premlčaciu lehotu: nárok na poistné plnenie sa podľa zákona premlčuje za 3 roky, pričom táto lehota začína plynúť 1 rok po vzniku škodovej udalosti. Celkovo tak máte na uplatnenie nároku na súde približne 4 roky, no spoliehať sa na krajné termíny je obrovské riziko.

Lehoty pre poisťovňu: Mesiac na šetrenie a 15 dní na peniaze

Pravidlá neplatia len pre vás, ale aj pre finančnú inštitúciu. Akonáhle dodržíte správny postup pri škode na nehnuteľnosti a dodáte všetky doklady, poisťovňa má zákonom stanovené mantinely:

• Skončenie šetrenia do 1 mesiaca: Poisťovateľ je povinný skončiť šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť do jedného mesiaca po tom, čo sa o udalosti dozvedel.
• Výplata plnenia do 15 dní: Poistné plnenie je splatné do 15 dní od skončenia šetrenia. Peniaze by ste teda mali mať na účte najneskôr do 45 dní od kompletného nahlásenia.
• Nárok na primeraný preddavok: Ak poisťovňa z objektívnych dôvodov (napríklad čaká na policajnú správu alebo znalecký posudok) nestihne šetrenie ukončiť do jedného mesiaca, je povinná vám na písomnú žiadosť poskytnúť primeraný preddavok na poistné plnenie. Táto záloha vám pomôže zaplatiť zálohové faktúry remeselníkom.

V nasledujúcej tabuľke nájdete prehľad kľúčových termínov a limitov, s ktorými sa pri likvidácii bežne stretnete:

Úkon alebo parameter	Zákonná lehota / limit	Bežná prax poistných zmlúv	Dôsledok nedodržania
Nahlásenie poistnej udalosti	Bez zbytočného odkladu	Spravidla 15 až 30 dní	Krátenie plnenia pri zväčšení škody
Ukončenie šetrenia likvidátorom	Do 1 mesiaca od oznámenia	Predlžuje sa výzvami na doklady	Vznik nároku na finančný preddavok
Výplata schváleného plnenia	Do 15 dní od skončenia šetrenia	Prevodom na účet do 3 až 5 dní	Zákonný úrok z omeškania
Limit pre mobilnú samoobhliadku	Zákonom nestanovený	Škody do 1 500 € až 2 000 €	Nutnosť fyzickej obhliadky technikom
Premlčanie poistného nároku	3 roky (+ 1 rok od škody)	Kopíruje Občiansky zákonník	Trvalá strata nároku na vyplatenie peňazí

Núdzové opravy pred obhliadkou: Postup pri poistnej udalosti na nehnuteľnosti

Druhou najväčšou chybou majiteľov býva pasivita z obavy, že sa miesta nešťastia nesmú dotknúť, kým nepríde technik z poisťovne. Stáva sa, že po veternej smršti prší cez dieru v streche rovno na sadrokartón a parkety, no majiteľ neurobí nič, lebo „čaká na likvidátora“. Takéto konanie je priamou cestou k zamietnutiu náhrady škody. Ako vlastník máte totiž zákonnú aj zmluvnú povinnosť zabrániť zväčšovaniu rozsahu škody.

Ak vám tečie potrubie, musíte uzavrieť ventil. Ak víchrica odniesla škridly, musíte krov provizórne prekryť nepremokavou celtou alebo fóliou. Ak suterén zaliala voda, musíte ju odčerpať, aby nenarušila základy a nespôsobila hĺbkovú pleseň. Všetky tieto kroky sa považujú za neodkladné záchranné práce a primerané náklady na ne vám poisťovňa preplatí ako súčasť poistného plnenia.

Kontrolný zoznam: Čo urobiť bezprostredne po vzniku škody

Aby ste mali istotu, že pri núdzovom zásahu nespravíte chybu, vytlačte si alebo uložte tento prehľadný postup:

1. Zaistite bezpečnosť osôb: Vypnite hlavný istič elektriny, ak hrozí kontakt s vodou, zastavte plyn pri podozrení na únik a uzavrite hlavný prívod vody.
2. Zavolajte záchranné zložky, ak je to potrebné: Pri požiari volajte hasičov (150), pri vlámaní, krádeži alebo úmyselnom vandalizme políciu (158). Od oboch zložiek si vždy vyžiadajte úradnú správu o zásahu alebo číslo policajného spisu.
3. Dôkladne všetko odfoťte a nafilmujte: Skôr než pohnete jediným predmetom, urobte celkové zábery miestnosti aj detailné fotografie poškodených konštrukcií, stien, podláh a nábytku. Video s komentárom je vynikajúcim dôkazom.
4. Vykonajte neodkladné provizórne zabezpečenie: Zakryte dieru v streche, odčerpajte stojatú vodu, zadebnite rozbité okno doskou. Zachovajte si všetky účtenky za nákup fólií, klincov či prenájom kalového čerpadla.
5. Poškodené veci nevyhadzujte: Zničený nábytok, premočené koberce alebo polámané stavebné prvky vyneste na dvor alebo do garáže a uskladnite ich až do obhliadky likvidátorom.
6. Zavolajte asistenčnú službu: Číslo nájdete na poistnej zmluve alebo asistenčnej kartičke. Asistenčná služba vám vie promptne zabezpečiť havarijnú službu na opravu potrubia, elektrikára alebo núdzové zakrytie strechy.

V súčasnosti je bežnou praxou pri menších škodách (orientačne do 1 500 až 2 000 eur) takzvaná samoobhliadka alebo videoobhliadka cez smartfón. Likvidátor vám pošle odkaz na aplikáciu, cez ktorú škodu nasnímate v reálnom čase. Ak však ide o rozsiahlu deštrukciu, fyzickej návšteve technika sa nevyhnete. Kompletnú rekonštrukciu nikdy nezačínajte pred oficiálnou obhliadkou alebo pred výslovným písomným súhlasom poisťovne, inak stratíte možnosť dokázať pôvodný stav.

Výluka na zanedbanú údržbu: Kedy poisťovňa odmietne plnenie pri škode na nehnuteľnosti?

Najčastejším dôvodom, prečo ľudia odchádzajú z likvidačného konania sklamaní a nahnevaní, sú poistné výluky. Poisťovňa totiž nekryje každú nepríjemnosť, ktorá sa v dome stane. Poistenie majetku chráni pred náhlymi, nepredvídateľnými a zvonku prichádzajúcimi udalosťami (živelné pohromy, rázová vlna, pád stromu, zlyhanie materiálu pod tlakom). Nekryje prirodzené starnutie, bežné opotrebovanie ani dôsledky toho, že sa o dom celé desaťročia nikto nestaral.

Ak vám cez tridsaťročnú prehrdzavenú strechu počas mierneho dažďa zateká do podkrovia, nejde o poistnú udalosť. Likvidátor takýto prípad vyhodnotí ako zanedbanú údržbu a plnenie zamietne. Akékoľvek zatekanie strechy a mokré steny sú likvidované len vtedy, ak k zatečeniu došlo v dôsledku priameho poškodenia krytiny krytým rizikom, napríklad ak vietor dosahujúci parametre víchrice (obvykle rýchlosť nad 75 km/h) strhne škridly, alebo ak povrch prerazia krúpy.

Revízne správy nie sú len zdrap papiera

Ako môžete likvidátorovi dokázať, že vaša nehnuteľnosť bola pred kalamitou v bezchybnom stave? Jediným nepriestrelným dôkazom sú platné revízne správy a doklady o pravidelnom servise odbornými firmami. Ak vznikne požiar rodinného domu od dymovodu, prvá vec, ktorú bude vyšetrovateľ hasičov a likvidátor žiadať, je potvrdenie o čistení a kontrole komína. Podľa zákona č. 401/2007 Z. z. má každý majiteľ povinnosť zabezpečiť pravidelné čistenie a kontrolu komínov v lehotách podľa typu paliva a výkonu kotla (pri tuhých palivách spravidla každé 4 mesiace).

Rovnaká situácia nastáva pri plynových kotloch, elektrických rozvodoch či bleskozvodoch. Ak zanedbáte asistenčné služby pri havárii kúrenia a pravidelné ročné prehliadky kotla, poisťovňa pri skrate alebo požiari využije právo krátiť poistné plnenie, pretože porušenie vašich zákonných povinností malo priamy vplyv na vznik škody. Ak ste kúpili starší dom, vyhraďte si šanón, do ktorého budete poctivo zakladať:

• Správy o revízii elektroinštalácie a bleskozvodu (obvykle platné 3 až 5 rokov podľa typu stavby),
• Zápisy kominára o kontrole a vyčistení komínového telesa,
• Servisné protokoly z každoročnej údržby plynového alebo peletového kotla a tepelného čerpadla,
• Faktúry a stavebné denníky od odborných firiem pri rekonštrukcii strechy, zateplenia či hydroizolácie.

Tieto dokumenty sú vaším štítom. V momente, keď likvidátor vysloví podozrenie na zanedbaný stav, predložíte platnú správu s pečiatkou revízneho technika a dôkazné bremeno sa presúva na poisťovňu.

Poškodený plot, bazén či altánok: Ako postupovať pri škode na príslušenstve nehnuteľnosti?

Keď sa povie poistenie nehnuteľnosti, väčšina ľudí myslí len na samotný dom – štyri obvodové múry a strechu. Pozemok okolo domu však ukrýva majetok v hodnote desiatok tisíc eur: oplotenie, murovaná garáž, záhradný domček, prístrešok na autá, zapustený bazén s technológiou, zámková dlažba či oporné múry. V poistnej terminológii ide o takzvané vedľajšie stavby a príslušenstvo nehnuteľnosti.

Obrovským omylom býva predpoklad, že tieto prvky sú automaticky a bezlimitne kryté v rámci hlavnej poistnej sumy rodinného domu. Vo väčšine starších aj základných poistných balíkov sú vedľajšie objekty kryté len do určitého percentuálneho limitu z poistnej sumy hlavnej stavby (často len 5 % až 10 %), alebo musia byť v zmluve výslovne dojednané a popísané. Ak silný orkán rozmetá altánok za 8 000 eur a vyvracajúci sa strom rozdrví kovaný plot za ďalších 12 000 eur, pri limite 5 000 eur pre vedľajšie stavby vám poisťovňa vyplatí iba tento strop a zvyšných 15 000 eur musíte zaplatiť sami. Preto si pri každej rekonštrukcii overte, či vaša poistka na byt alebo rodinný dom tieto vedľajšie objekty zahŕňa v dostatočnej výške.

Špecifickým prípadom sú bazény a ich technológia. Pokiaľ ide o škody spôsobené mrazom, tie bývajú jednou z najtvrdších výluk. Ak na zimu neodvodníte filtráciu, čerpadlo a protiprúd a mráz roztrhne plastové teleso, ide o škodu spôsobenú nesprávnym zazimovaním. S podobnými problémami sa často stretávajú majitelia rekreačných objektov, kde sú zimné škody na chate v dôsledku nevypustenej vody pravidelným dôvodom na odmietnutie poistného plnenia. Pri príslušenstve stavby preto vždy dbajte na dôkladnú prevenciu pred zimnou sezónou.

Spoluúčasť a modelový výpočet: Kedy sa oplatí oficiálny postup pri škode na nehnuteľnosti?

Pri každej poistnej zmluve sa stretnete s pojmom spoluúčasť. Ide o dohodnutú čiastku, ktorou sa vy ako poistený podieľate na každej jednej škodovej udalosti. Jej zmyslom je odbremeniť poisťovne od spracovávania banálnych škôd v hodnote pár desiatok eur a zároveň motivovať majiteľa k opatrnosti. Spoluúčasť môže byť definovaná ako:

• Fixná suma: Napríklad pevne stanovených 50 €, 100 € alebo 150 € bez ohľadu na výšku škody.
• Percentuálna čiastka: Napríklad 5 % alebo 10 % z celkovej výšky uznanej škody.
• Kombinovaná forma: Napríklad 5 %, minimálne však 100 €.

Hlásiť škodu, ktorej náprava stojí menej alebo presne toľko ako dohodnutá spoluúčasť, nemá žiadny ekonomický význam. Nielenže nedostanete ani euro, ale poistná udalosť sa zapíše do vašej škodovej histórie. Poisťovne navyše po každej vyplatenej škode prehodnocujú rizikovosť klienta a podľa § 800 Občianskeho zákonníka môžu poistnú zmluvu po poistnej udalosti jednostranne vypovedať, prípadne vám pri výročí zmluvy navrhnúť vyššie poistné.

Tichý zabijak poistného plnenia: Podpoistenie v praxi

Ešte nebezpečnejším javom než spoluúčasť je podpoistenie. Nastáva vtedy, keď je poistná suma uvedená vo vašej zmluve nižšia ako skutočná nová hodnota nehnuteľnosti (náklady na jej opätovné postavenie v súčasných cenách materiálov a práce). V dôsledku masívnej inflácie a zdražovania v stavebníctve za posledné roky má dnes podpoistený dom takmer každý druhý Slovák, ktorý zmluvu neaktualizoval viac ako tri roky.

Podľa § 799 a nasl. Občianskeho zákonníka platí neúprosná matematika: ak máte dom poistený len na polovicu jeho skutočnej hodnoty, poisťovňa vám pri akejkoľvek škode vyplatí iba polovicu nákladov. Krátenie sa neuplatňuje len pri totálnej škode, ale pri každej malej oprave. Pozrime sa na konkrétny modelový výpočet:

Modelový výpočet: Ako podpoistenie a spoluúčasť zredukujú výplatu

Predstavme si modelovú situáciu rodinného domu, kde došlo k poškodeniu fasády a odkvapového systému po krupobití:

• Skutočná reprodukčná hodnota domu: 300 000 € (suma, za ktorú by sa dal dom dnes postaviť nanovo).
• Poistná suma na starej zmluve: 150 000 € (miera podpoistenia je presne 50 %).
• Dohodnutá spoluúčasť v zmluve: 150 €.
• Rozpočet stavebnej firmy na opravu fasády a odkvapov: 4 000 €.

Ako bude postupovať likvidátor pri výpočte výsledného plnenia?

1. Likvidátor overí skutočnú hodnotu nehnuteľnosti a zistí, že poistná suma pokrýva len 50 % poistnej hodnoty (150 000 / 300 000 = 0,5).
2. Uznanú škodu 4 000 € skráti v rovnakom pomere podpoistenia: 4 000 € × 0,5 = 2 000 €.
3. Od tejto skrátenej sumy odpočíta dohodnutú spoluúčasť: 2 000 € – 150 € = 1 850 €.
4. Výsledné poistné plnenie odoslané na účet: 1 850 €.

Kým majiteľ očakával, že poisťovňa uhradí faktúru od remeselníkov v plnej výške 4 000 € (mínus spoluúčasť 150 € = 3 850 €), na účet dostal iba 1 850 €. Z vlastného vrecka tak musel doplatiť 2 150 € len preto, že zanedbal podpoistenie majetku. Ak by mal navyše uzatvorené krytie zodpovednosti pri práci, kde sa sleduje napríklad cena poistenia zodpovednosti zamestnanca, vedel by, že presné nastavenie limitov je základom prežitia každého rozpočtu.

Zosun snehu či pád škridly: Z akej poistky sa platí škoda spôsobená nehnuteľnosťou?

V zime a počas silných búrok nastáva situácia, kedy vaša nehnuteľnosť neutrpí priamu škodu, no stane sa zdrojom ničivej sily pre majetok niekoho iného. Typickým príkladom je masa ťažkého zľadovateného snehu, ktorá sa zošmykne zo šikmej strechy a dopadne priamo na kapotu a čelné sklo auta zaparkovaného pred domom. Alebo uvoľnená hrebenáčová škridla, ktorú nárazový vietor vrhne do susedovho nového preskleného zábradlia.

Odkiaľ sa tieto škody platia? Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že poškodený vodič si opravu uplatní z povinného zmluvného poistenia (PZP) majiteľa domu. To je nezmysel – PZP sa vzťahuje výhradne na prevádzku motorových vozidiel. Ďalší omyl je, že škodu preplatí klasické poistenie nehnuteľnosti. To kryje váš vlastný dom, nie cudzí automobil. V takomto prípade prichádzajú do úvahy dve cesty:

Cesta prvá: Havarijná poistka poškodeného vodiča

Ak má majiteľ auta uzatvorené havarijné poistenie (havarijku), môže nahlásiť škodovú udalosť svojej poisťovni ako živelnú udalosť (pád predmetu, ťarcha snehu). Poisťovňa mu škodu preplatí (zníženú o jeho spoluúčasť). Tu však príbeh nekončí. Poisťovňa poškodeného motoristu začne okamžite uplatňovať takzvaný regresný nárok voči vám ako vlastníkovi budovy, z ktorej sneh či škridla spadli, a to vrátane preplatenia spoluúčasti poškodeného.

Cesta druhá: Poistenie zodpovednosti z vlastníctva nehnuteľnosti

Ako vlastník stavby zodpovedáte podľa Občianskeho zákonníka za škody spôsobené jej zlým technickým stavom alebo nedostatočnou údržbou. Ak ste na strechu nenamontovali povinné snehové zachytávače alebo ste neodstránili nebezpečné previsy ľadu, ide o vaše zanedbanie. Jediným produktom, ktorý vás pred regresom ochráni, je poistenie zodpovednosti z vlastníctva nehnuteľnosti. To preplatí škodu na cudzom aute, plotoch aj zranených chodcoch namiesto vás. Nezabúdajte, že extrémne výkyvy počasia môžu narobiť rozsiahle spúšte, o čom svedčia aj časté odtrhnuté strechy a poistka riešené v havarijných scenároch.

Zodpovednosť z vlastníctva nehnuteľnosti voči tretím osobám a časté otázky

Zodpovednosť z vlastníctva nehnuteľnosti je kľúčová poistka, ktorú mnohí podceňujú až do chvíle, kým nepríde k prvej žalobe o náhradu škody. Najbežnejším scenárom na Slovensku je vytopenie suseda v bytovom dome. Prasknutá hadička k batérii, zlyhaný ventil práčky alebo pretečená vaňa vedia v priebehu hodiny premočiť maľovku, stierky, plávajúce podlahy a elektroinštaláciu o dve poschodia nižšie.

Medzi ľuďmi panuje chaos v tom, čo patrí do poistenia nehnuteľnosti a čo do poistenia domácnosti. Zapamätajte si jednoduchú pomôcku: poistenie nehnuteľnosti chráni všetko to, čo by nevypadlo, keby ste dom chytili a obrátili naruby (steny, strecha, pevné podlahy, okná, rozvody). Naopak, vybavenie, nábytok, koberce a elektroniku pokrýva poistenie domácnosti. Ak vytopíte suseda vy, jeho zničený sadrokartón a parkety sa platia z vašej zodpovednosti z vlastníctva nehnuteľnosti, no jeho zničenú sedačku či televízor kryje vaša občianska zodpovednosť členov domácnosti. Tieto riziká podrobnejšie mapujú špecializované limity a výluky poistenia zodpovednosti.

Pozor si dajte aj na situácie, kedy vznikne požiar pri sviatočných udalostiach; často sú to práve vytopení susedia po hasení požiaru, ktorí utrpia väčšie škody než samotný byt, kde horelo. Ak staviate nový dom, rovnaké pravidlá zodpovednosti a rizík sa uplatňujú už na stavenisku, kde je nevyhnutné dojednať poistenie domu vo výstavbe. Ak sa navyše po škode rozhodnete, že vám podmienky súčasného poistiteľa nevyhovujú, po každej ukončenej škodovej udalosti vám zákon umožňuje podať ukončenie poistnej zmluvy na dom a zvoliť si postup pri zmene poistiteľa nehnuteľnosti.

Rovnako myslite na to, že vážna škodová udalosť doma môže ovplyvniť vaše rodinné plány – rozsiahla havária v byte tesne pred dovolenkou zakladá vo väčšine prípadov nárok na krytie cez storno poistenie a škodu na majetku doma.

Časté otázky o postupe pri škode na nehnuteľnosti

Môžem začať maľovať a upratovať byt hneď po odchode hasičov alebo nahlásení havárie?
Nie, kompletné opravy a maľovanie stien odložte až na čas po vykonaní obhliadky likvidátorom, prípadne po tom, čo od poisťovne dostanete písomný súhlas so začatím prác. Urobiť smiete len neodkladné sanačné opatrenia (odčerpanie vody, vysúšanie, provizórne zakrytie strechy), ktoré dôkladne nafotografujte.

Čo robiť, ak mi praskla zvislá stúpačka v bytovom dome a vytopilo mi kúpeľňu?
Zvislé rozvody vody, plynu a kanalizácie (stúpačky) až po prvý uzatvárací ventil v byte sú spoločnými časťami bytového domu. Škodu preto nehláste zo svojej súkromnej poistky, ale bezodkladne kontaktujte správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov. Škoda sa likviduje z poistnej zmluvy bytového domu.

Nemám od poškodenej podlahy a kotla žiadne bločky ani faktúry. Preplatí mi to poisťovňa?
Áno, absencia starých účteniek neznamená zánik nároku. Likvidátor pri nehnuteľnostiach vychádza z obhliadky na mieste a náklady na opravu určuje pomocou certifikovaných rozpočtových programov podľa priemernej ceny stavebných prác a materiálov na trhu. Bločky budete potrebovať až pri dokladovaní reálne vykonanej opravy, ak sa plnenie vyčísľuje na základe predložených faktúr.

Čo mám robiť, ak poisťovňa vyplatila oveľa menej peňazí, než pýta stavebná firma?
Proti kalkulácii poistného plnenia podajte písomné odvolanie (nesúhlas s výškou poistného plnenia). Priložte podrobný položkový rozpočet od certifikovanej stavebnej firmy. Ak poisťovňa trvá na svojom stanovisku, môžete si dať vypracovať nezávislý znalecký posudok a v prípade neúspechu sa obrátiť na Národnú banku Slovenska ako orgán dohľadu alebo spor riešiť súdnou cestou.

Správny a dôsledný postup pri škode na nehnuteľnosti je zárukou, že o svoje peniaze neprídete pre banálnu administratívnu chybu. Zachovajte chladnú hlavu, všetko dôsledne foťte a komunikujte s poisťovňou písomne.